História
Hrabovčík leží v Nízkych Beskydách, v údolí západného prítoku Ondavy.
Najstaršia správa o obci je v zozname dedín zdanených v roku 1548 (1548 Hrabochyk,1567 Hraboczik, 1773 Hrabowczik, maď. Hrabovcsik, Gyertyánpatak) daňou kráľovi. Názov odvodený od slova hrab, dostala prevzatím staršieho názvu údolia, v ktorom dedina vznikla.
Hrabovčík sa nevyskytuje v zoznamoch dedín makovického panstva zo začiatku 16. storočia. Tieto skutočnosti vedú k poznatku, že obec vznikla v 20. – 30. rokoch 16. storočia. Vybudovali ho usadlíci na zákupnom práve. Podnety na vznik usadlostí podľa zákupného práva dávali šľachtici, vlastníci panstiev, aby sa zväčšovaním počtu dedín zvýšil počet sedliackych domácností, čím sa zvyšovali ich príjmy (renta).
Priviesť nových usadlíkov sa podujímali zväčša mešťania, ktorí sa podľa zmluvy s vlastníkmi panstva stali šoltýsmi. V tom čase si budovali obydlia, hospodárske budovy skultivovali pozemky na oráčiny a lúky.
V roku 1618 v Hrabovčíku šoltýstvo patrilo štyrom rodinám, vtedy už sa spomína ako súčasť panstva Makovica.
Pre obec Hrabovčík sa našla historická pečať v MOL Budapešť (Štátny krajinsky archív) Altenburgerova zbierka pečatí, fond Šariš. Na kruhovej pečati s nápisom: HRABOVCSIK KÖZSÉG PECSETJE 1868 (Pečať obce Hrabovčík 1868) je zobrazená z kamenistej pôdy vyrastajúca žena s pravou rukou pridržajúc nádobu k drieku a ľavou rukou v driek.
V prípade predmetnej pečate obce Hrabovčík symbolom je žena, ale aj nádoba, ktorá symbolickým obsahom úzko je prepojená so symbolickým významom ženy. V kresťanskej kultúrnej sfére boli symboly viažúce sa k žene ako nositeľke ľúbostného citu úplne potlačené a žena sa chápala len ako darkyňa života – matka. Nádoba ako symbol má ambivalentný význam, jednak môže slúžiť na uskladnenie darov Matky zeme a na druhej strane môže obsahovať i jed, resp. môže byť aj urnou, teda je symbolom života a smrti.
Kamenistá pôda z ktorej vyrastá ženská postava charakterizuje koniec života, ale vo význame zvovuzrodenia, nakoľko má dôležitú funkciu v príprave nového života. Používanie erbov sa viaže na existenciu rytierského stavu a na rytiersky spôsob boja. Udomácnilo sa iba tam, kde existoval rytiersky stav.
Erb
V modrom poli štítu zo striebornej kamenistej pôdy vyrastajúca strieborná žena s vlasmi upravenými do drdola, v pravej ruke pridržujúc k drieku zlatú nádobu a s ľavou rukou opretou v driek.
Pečať
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC HRABOVČÍK.
Vlajka
Vlajku obce určí Heraldická komisia SR vo farbách: modrá, biela, žltá. Pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky.
Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od ktorých možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.
Štandarda starostu obce má takmer podobu štvorca, jej výška sa však proporčne rovná výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie obkolesené pruhmi obecných farieb.
Znaková zástava obce je zástava (vlajka), pri ktorej je obsah erbu premietnutý na textil v tvare obdĺžnika, pričom pomer výšky a šírky zástavy (vlajky) je totožný s pomerom výšky a šírky erbu. Kombinovaná korúhva obce je kombináciou vlajky obce so znakovou zástavou, ale je upevnená na priečnom rahne a vyťahuje sa na stožiar pomocou lanka.
Od obecnej pečate je možné odvodiť okrúhle pečate s obecným symbolom, kde stred ostáva nezmenený. Mení sa kruhopis, ktorý môže znieť:
• HRABOVČÍK • STAROSTA •
• HRABOVČÍK • OBECNÝ ÚRAD •
